Domov
Mapa stránok
VYHLADÁVANIE
Kalendár udalostí
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 2 | 3 | ||||
| 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |
| 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 |
| 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 |
| 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 |
69. výročie Slovenského národného povstania si uctili občania mesta Trenčín na Brezine.
V stredu 28. augusta si položením vencov pri Pamätníku umučených na Brezine pripomenuli 69. výročie Slovenského národného povstania spolu s občanmi mesta Trenčín aj príslušníci Veliteľstva Síl výcviku a podpory. Spomienkového aktu sa zúčastnil i veliteľ Síl výcviku a podpory plukovník Martin Stoklasa a profesionálni vojaci posádky Trenčín, predstavitelia miestnej a krajskej samosprávy, priami účastníci protifašistického odboja a delegácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a mnohí ďalší.
Po položení vencov pri pamätníku a prednesení básne trenčiansky primátor Richard Rybníček vo svojom príhovore upozornil na zmysel pripomínania si významu SNP a obete vojnového besnenia. Ďalej sa poďakoval priamym účastníkom protifašistického odboja za to že neváhali obetovať i svoje vlastné životy za našu slobodu.
Slovenské národné povstanie sa začalo 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami, nepriamo i ako útok proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom a v neposlednom rade aj ako snaha byť na strane víťazných mocností 2. svetovej vojny. Presne rozkazom Jána Goliana z 20 hodiny tohto dňa pomocou vopred dohodnutého hesla „Začnite s vysťahovaním“ sa začal národnooslobodzovací boj Slovenského národa.
Povstalci, partizáni ale aj jednoduchí ľudia tým vyslali jednoznačný signál pronemeckému domácemu totalitnému režimu, že zavliekla Slovensko do 2.svetovej vojny na nesprávnej strane, a hoci je vládou legálnou, stráca od 29. augusta 1944 nad veľkou časťou Slovenska kontrolu a prestáva tak byť vládou legitímnou. Statočný odpor slovenských jednotiek a príslušníkov iných národov v povstaní priniesol okrem mnohých pozitív aj obete. Nešlo len o škody materiálne, ale mnohí zaplatili svoju povstaleckú daň zničeným zdravím či hodnotou najcennejšou - životom. 1720 padlých, 3600 ranených, asi 10 000 zajatých vojakov a do 12 000 padlých a zavraždených obetí sú fakty, ktoré nás dnes nesporne utvrdzujú v snahe poďakovať im a uctiť si pamiatku všetkých, ktorým vďačíme za našu slobodu a súčasný mierový život.
