Domov
Mapa stránok
VYHLADÁVANIE
Kalendár udalostí
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 2 | |||||
| 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 |
| 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 |
| 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 |
| 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 |
Rodina počas nasadenia a dôsledky odlúčenia
Nasadenie do vojenských operácií a misií a z toho vyplývajúce odlúčenie zažívajú všetky vojenské rodiny počas kariéry profesionálneho vojaka. Toto obdobie prináša ťažkosti nielen nasadeným profesionálnym vojakom, ale aj ich rodinám, ktoré zostávajú doma. Plánované odlúčenie často vyvoláva obavy zo straty kontaktu s deťmi, starosti, či ich vlastné dieťa po návrate spozná (hlavne u dojčiat a batoliat) a obavy z toho, ako ovplyvní nasadenie ich úlohu rodiča. Partneri, ktorí zostávajú doma, majú niekedy obavy zo zvýšenej zodpovednosti a možného preťaženia, toho, či udržia už zabehnuté pravidlá v rodine a toho, či zvládnu zastať úlohu oboch rodičov počas nasadenia.
Obzvlášť pre deti je odlúčenie zaťažujúce. To, ako budú zvládať odlúčenie od rodiča, závisí od ich veku a tiež od ich osobnosti. V každom prípade však možno povedať, že akékoľvek zmeny sú pre deti mätúce, zneisťujú ich a môžu u nich vytvárať pocity straty bezpečia. V dôsledku toho môžu byť deti náladové, ustarostené, znepokojené alebo nahnevané. Napadajú ich myšlienky ako:
- „Prečo musí ísť môj rodič preč?“ (menšie deti nemusia celkom dobre rozumieť príčinám rodičovho odchodu, vo svojich mysliach vnímajú len odchod a môžu sa cítiť opustené),
- „Môj rodič ide preč, lebo som niečo urobil alebo neurobil“ (hlavne menšie deti môžu mať dojem, že ich rodič odchádza do misie kvôli nim, resp. kvôli tomu, čo urobili a môžu pociťovať vinu),
- „Keby som bol naozaj dosť dobrý, môj rodič by nikam nešiel“ (tieto ich pocity sa môžu odrážať alebo prejaviť hnevom, zlosťou, túžbou po odplate alebo aj túžbou byť potrestaný za to, že takéto pocity majú. Môžu sa cítiť nemilované alebo bezcenné),
- „Choď si preč, zvládneme to aj bez teba“ (môžu pociťovať zlosť, hnev k odchádzajúcemu rodičovi alebo túžbu zaujať jeho miesto v rodine, tieto pocity sú zároveň doplnené pocitmi viny za to, že to tak cítia.),
- „Nemusím počúvať, ak nechcem“ (niekedy môžu mať deti potrebu testovať zostávajúceho rodiča, aby zistili, či sa v takejto zmenenej situácii posunuli jeho hranice a limity. V situáciách, keď sa mení rodinná štruktúra a zabehnuté zvyklosti, deti môžu pociťovať stratu istoty a bezpečia.).
U detí predškolského veku sa môže objaviť:
- výrazné lipnutie na ľuďoch alebo obľúbených hračkách,
- nevysvetliteľná plačlivosť,
- zmeny správania ku kamarátom rovnakého veku,
- preferovanie dospelých pred kamarátmi vo svojom veku,
- narastajúce prejavy agresie voči ľuďom alebo veciam,
- odťahovanie sa od ľudí,
- spánkové problémy (nočné mory, časté zobúdzanie),
- akoby návrat do mladšieho veku (problémy s toaletou, cmúľanie palca a pod.),
- problémy s jedením,
- strach z nových ľudí alebo situácií.
- nárast sťažností na bolesti brucha, hlavy alebo iné bolesti, hoci zdravotne sú v poriadku,
- zvýšená podráždenosť,
- narastanie školských problémov (nechuť chodiť do školy, časté sťažnosti na školu alebo učiteľov),
- výrazné zmeny správania.
V súvislosti s nasadením môžeme hovoriť o troch akoby samostatných obdobiach: o období prípravy na nasadenie, samotnom nasadení a návrate. V každom z týchto období sa objavujú špecifické problémy, ktoré si vyžadujú špeciálne riešenia.
Príprava na nasadenie
- Hovorte s deťmi častejšie o nadchádzajúcom nasadení. Deti potrebujú počuť, kam ich rodič ide, kedy predpokladá, že sa vráti, ale hlavne počuť dôvod, prečo odchádza. Tým, že s deťmi preberáte nasadenie, pomáhate im chápať, že neodchádzate kvôli nim a že sa vrátite. Dokonca aj detaily nasadenia (kedy, kam a prečo ide profesionálny vojak, akí tam žijú ľudia a pod.) by ste mali zdieľať so svojimi deťmi. Deti potrebujú vedieť, kde je práve ich otec alebo mama.
- Dajte vedieť aj učiteľom v škôlke alebo škole o nadchádzajúcom nasadení. Aj oni môžu pomôcť.
- Zámerne vytvárajte pozitívne spomienky. Vymyslite a zariaďte ešte pred odchodom nejakú extra zábavu ( návšteva ZOO, aquaparku, víkend v prírode a pod.). Dohodnite sa, že si to zopakujete aj po návrate.
- Nechajte svojim deťom nejakú hmatateľnú spomienku (novú fotku, na ktorej ste všetci spolu, nahrajte sami seba, ako čítate dieťaťu obľúbenú rozprávku, spievate vašu obľúbenú pesničku). Takéto veci deťom pomáhajú zvládnuť odlúčenie. Môžu pomôcť aj partnerke (partnerovi) v ťažkých výchovných situáciách.
- Požiadajte vaše dieťa, či by vám mohlo dať niečo, čo si zoberiete so sebou na misiu – kresbu, maľbu a pod. Dieťaťu to dáva pocit výnimočnosti.
- Počas nasadenia je najdôležitejšie zostať stále v kontakte s dieťaťom. Prostredníctvom mailu alebo telefónu sa pýtajte na domáce úlohy, výsledky písomiek a rôzne aktivity dieťaťa. Ako sa mu darí v priateľstvách, aké má práve trable? Snažte sa mať proste prehľad, čo práve vaše dieťa prežíva. Toto vás udrží v kontakte s bežným rodinným životom a školákom pomôže zostať zamerané na ich povinnosti - školu.
- Partner, ktorý zostáva doma, by mal hovoriť o nasadenom rodičovi každý deň. Otázky ako: Čo myslíš, že ocko (mama) robí práve teraz? alebo: Myslíš, že by sa ocovi alebo mame páčila táto rozprávka, kniha? Dieťaťu to pomáha cítiť sa spojené s nasadeným rodičom.
- Vymyslite spôsob ako dieťaťu priblížiť dĺžku nasadenia. Staršie deti dokážu porozumieť termínom ako „v marci na budúci rok“, ale mladšie deti potrebujú konkrétnejší spôsob merania času. Urobte spolu s dieťaťom papierovú reťaz, z ktorej každé ohnivko predstavuje jeden deň odlúčenia a postupne ich večer pred spaním odtŕhajte. Môžete lepiť nálepky, naplniť misu cukríkmi, vhodné je čokoľvek, čo vás napadne a vaše dieťa to bude baviť. Ak sa doba nasadenia zmení, upravte takúto domácu časomieru bez toho, aby o tom dieťa vedelo.
- Podporujte dieťa, aby vytváralo pre nasadeného rodiča akúsi dokumentáciu vášho každodenného života. Pomôžte mu kresliť obrázky toho, čo zažilo, písať o tom listy, vytvárať domáce časopisy, vystrihovať obrázky a robiť koláže.
Obdobie návratu v skutočnosti začína už niekoľko týždňov pred nasadením. Deti pociťujú radostné vzrušenie, ale zároveň aj obavy. Lámu si hlavy nad tým, aké to bude, keď sa rodič vráti, ako sa zmenil, či ich spozná a pod. Aj obdobie návratu je obdobím plným zmien. Pre deti obvykle býva najzložitejšie, preto sa im treba venovať vo zvýšenej miere.
- Hovorte s deťmi o ich vzrušení a obavách. Dajte im vedieť, že je normálne byť nervózny. Hovorte s deťmi o všetkých novinkách, ktoré by mohlo dieťa porozprávať nasadenému po návrate.
- Naplánujte spolu s dieťaťom špeciálne udalosti a aktivity po návrate (nezabudnite však o nich povedať partnerovi, prekvapenia môžu spôsobovať problémy).
- Plánujte s dieťaťom, aké obľúbené jedlo partnerovi pripravíte, vytvárajte spoločne výzdobu bytu. Takéto aktivity dávajú dieťaťu konkrétnejšiu predstavu o návrate a zároveň ich tým aj zamestnáte.
- Nasadení rodičia by mali dať deťom najavo, že sa už nevedia dočkať, kedy sa s dieťaťom stretnú a kedy budú počuť o ich novinkách v živote.
- Školákom bezprostredne pred návratom vybavte 2 - 3 dni bez domácich úloh, môžu byť príliš vzrušení a nedokážu sa koncentrovať na úlohy. Hovorte s učiteľmi o termíne návratu, môžu vám byť nápomocní.
- Návrat, hoci je to šťastná udalosť, je stresujúci pre celú rodinu. Deti obvykle predpokladajú, že po návrate bude všetko presne také isté, ako pred nasadením. Vysvetlite im, že to bude chvíľu trvať, kým si zase všetci na seba zvyknete. Dá sa predpokladať, že bude trvať niekoľko týždňov, kým si rodina vytvorí po návrate novú rutinu a stereotypy – zase sa zabehne.
- Nasadení rodičia by si mali po čase, keď vzrušenie z návratu opadne, nájsť čas a hovoriť so školákmi o škole, prejsť si s nimi učivo a domáce úlohy, ktorým sa dieťa venovalo počas ich nasadenia.
Majte na pamäti, že je veľmi dôležité, aké postoje k nasadeniu dávajú rodičia deťom najavo. Ak dieťa uvidí, že nasadenie považujete za normálne, len trochu zvláštne obdobie vášho života, bude to tak chápať aj ono samé.
